Autor: Ing. Katarína Posoldová, RSc., absolvent študijného programu RSc., článok pridaný 13. 9. 2017
Domov je miesto potrebné pre život. Každý z nás ho potrebuje. Aktuálny trend dnešnej doby je mať vlastné bývanie. Napríklad mladí ľudia sa chcú po vstupe do dospelosti osamostatniť. Túžia po vlastnom bývaní a keď sa nachádzajú v situácii, ktorá im to umožní, rozhodnú sa pre kúpu či výstavbu nehnuteľnosti. V zásade veľa z nich má jasnú predstavu, ako by mala ich nehnuteľnosť „vyzerať“ a aj čo to spĺňať po technickej stránke, avšak dostatočné odborné informácie im veľakrát chýbajú. Poniektorí si iniciatívne vyhľadávajú pojmy, čítajú odbornú literatúru a informujú sa ohľadom naplnenia ich vízie. Iní majú víziu, ale netušia, kde začať. Preto sa často stáva, že ľudia počas procesu kúpy či výstavby zostanú zaskočení pri pojme radón a ochrana nehnuteľnosti, teda aj ich zdravia pred ním. Je to téma dôležitá, ktorá aj v dnešnej dobe dokáže ľudí stále prekvapiť.
Radón je jednou z nástrah, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska nepríjemne ovplyvniť zdravie a kvalitu života ľudí žijúcich v nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v lokalite s výskytom radónu, pokiaľ nie je voči nemu zabezpečená.
Radón, označovaný aj ako 222Radón a v periodickej tabuľke chemických prvkov pod číslom 86 a skratkou Rn. Vo svojej podstate je to rádioaktívny plyn nachádzajúci sa všade okolo nás bez toho, aby sme ho videli, či cítili. Do nášho organizmu sa dostáva vdychovaním, čo pri vyšších dávkach môže spôsobiť rakovinu pľúc, prípadne postihnúť aj ďalšie orgány.
Legislatívne predpisy stanovujú v súvislosti s radónom a dôsledkom jeho pôsobenia hraničné hodnoty jeho pomerov, postup stanovenia jeho objemovej aktivity (merania) a obmedzenie jeho žiarenia (ochrane zdravia).[1]
Ochrana nehnuteľnosti a jej obyvateľov
Zistenie výskytu radónového rizika z geografického hľadiska a jeho rozdelenie
Pri výbere nehnuteľnosti je potrebné zistiť, či sa predmetná nehnuteľnosť nachádza v lokalite so zvýšeným výskytom radónu. Zistenie sa vykonáva meraním objemovej aktivity radónu v nehnuteľnosti a jeho následným vyhodnotením. Taktiež sú dostupné mapy, na ktorých sú zaznamenané územia jeho výskytu.
Obr. 1 Hraničné hodnoty radónového rizika
Zdroj: https://www.asb.sk/stavebnictvo/konstrukcie-a-prvky/ochrana-stavieb-proti-radonu
“Tento fenomén nepredstavuje závažný environmentálny problém, pokiaľ je stupeň prenikania radónu z podložia do objektov nízky. V prípade, ak je stupeň radónového rizika po detailnom premeraní stavebného pozemku stredný alebo vysoký, je potrebné uskutočniť pred výstavbou protiradónové opatrenia v súlade s predpismi o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia radónom a ďalšími prírodnými rádionuklidmi.”[2]
Obr. 2 Geografické znázornenie radónového rizika
Zdroj: http://www.zaklady.icopal.sk/~/media/IcopalSK/BIZI-SK/Foto%20k%20obsahu/radonova%20mapa%20slovenska.jpg
Zvýšený výskyt radónu sa objavuje hlavne v hornatých oblastiach. V Bratislavskom kraji je to najmä v okolí Malých Karpát. “Najviac oblastí s vysokým radónovým rizikom je medzi Spišskou Novou Vsou, Rožňavou a Košicami. Vysoké koncentrácie radónu sú napríklad aj na strednom Slovensku v blízkosti Malej Magury a Dúbravy. Pri Žiline sú zvýšené koncentrácie pôdneho radónu a takisto aj pri Liptovskom Mikuláši. Riziko je vysoké aj pri Banskej Bystrici a Švermove, upozorňuje Gluch.”[3]
Výstavba nehnuteľnosti a existujúca budova
Pri výstavbe nehnuteľnosti v lokalite so zvýšeným výskytom radónového rizika je potrebné nehnuteľnosť zabezpečiť pred jeho vniknutím. Dôležité je vybrať overeného špecializovaného zhotoviteľa (firmu), ktorý zabezpečí a navrhne vhodné stavebné materiály a zvolí správny pracovný postup montáže. Zároveň by mal byť vždy prizvaný a prítomný stavebný dozor, ktorý dohliadne na celý proces ochrany nehnuteľnosti a v závere odobrí vykonanú prácu.
V praxi sa pri rôznych stupňoch rizík používajú rôzne postupy a materiály. Ak je stupeň radónového rizika nízky, postačuje použiť na ochranu štandardnú hydroizoláciu. Pri strednom stupni rizika je potrebné aplikovať protiradónovú izoláciu, ktorej hrúbka závisí od nameranej koncentrácie radónu. Vysoký stupeň radónového rizika si vyžaduje použitie protiradónovej izolácie a ďalšie ochranné prvky, ako napríklad drenážny systém, ventilačnú vrstvu alebo v niektorých prípadoch až výstavbu izolačného podlažia.[4]
Po nameraní zvýšených hodnôt v existujúcich budovách sa určia potreby primeraných zásahov do nehnuteľností k vykonaniu práce spojených s jej ochranou. Pre lepšiu prehľadnosť odkazujem na obrázok 4, ktorý popisuje možné zdroje radónu v objektoch pozemných stavieb.
Pozemné stavby môžeme charakterizovať ako „priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.“[5]
Obr. 4 Zdroje radónu v objektoch pozemných stavieb
Zdroj: https://www.asb.sk/stavebnictvo/konstrukcie-a-prvky/ochrana-stavieb-proti-radonu
Podložie pod objektom na obrázku 4 znázorňuje ako radón preniká formou difúzie do interiéru alebo sa na základe podtlaku nasáva napr. trhlinami medzi stenou a podlahou (1a), trhlinami spôsobenými rozdielnym sadaním v suterénových stenách a základovej doske (1b), netesnosťami okolo uzáverov revíznych šácht (1c), prestupov inštalácií (1d), podlahových vpustov (1e), odvodňovacím drenážnym potrubím – trativodom (1f), alebo aj difúziou pomocou konštrukcií spodnej stavby (1g). Uvoľňovanie radónu zo stavebných materiálov (2) a vody dodávanej do objektu (3), taktiež ventiláciou z vonkajšieho vzduchu (4).[6]
Ak radón už preniká
Existujúce pozemné stavby si vyžadujú v závislosti od výsledkov zistených pri meraní zásahy s rôznym stupňom náročnosti. V prípade, že je potrebné vykonať zásah do podláh, podrezanie múrov a pod., ide o náročné zásahy do pozemných stavieb, ktoré sú aj finančne nákladné. Ak sa rozhodne obyvateľ s opravou čakať, vtedy si treba zhodnotiť váhu pojmu „finančne nákladné“, nakoľko v konečnom dôsledku a pri včasnej oprave, to môže byť aj lacnejšie riešenie. V neposlednom rade si ušetrí zdravotné následky, ktoré by ho mohli v budúcnosti dostihnúť, ak sa oprave vyhne alebo ju bude dlhodobo odkladať. Podstatné je prihliadať na možné následky do budúcnosti a opravu neodkladať.
Ďalším nezanedbateľným problémom je napríklad utesnenie existujúcich pozemných stavieb pri zatepľovaní ich fasády. Pokiaľ neboli zateplené, prichádzalo k ich prirodzenému vetraniu. Zatepľovaním sa utesní odvetrávanie plynu z priestorov, následkom toho nastane zvýšenie jeho koncentrácie, a tým sa zvýšia hodnoty radónového rizika. Rýchlym riešením takéhoto problému je pravidelné a dôkladné vetranie.
Praktické ukážky z položenia hydroizolácie proti tlakovej vode a radónu – zabezpečenie nehnuteľnosti pri výstavbe
Názorné vyobrazenie je na obrázku 5. Postup pokládky na stavenisku spočíval v položení hydroizolácie a zvarení spojov presahujúcich častí. Nasledovala tzv. iskrová skúška, ktorou sa odhalili všetky nedostatky, ako napr. trhlinky a tie sa ošetrili. Na hydroizoláciu sa položila geotextília a zaliala sa ochranným poterom pred založením prvej rady keramických murovacích tvaroviek. Na celý postup dohliadal stavebný dozor. Pracovný postup a použitý materiál preveril a odsúhlasil.
Daný proces ochránil stavbu a jej obyvateľov pred uvoľňovaním a hromadením radónu v nehnuteľnosti.
Obr. 5 Praktické ukážky
Zdroj: vlastné spracovanie
Opatrenia– Národný akčný plán
Vo Výročnej správe o činnosti úradu verejného zdravotníctva za rok 2016 sa uvádza, že prišlo k vykonaniu príprav transpozície Smernice Rady Európskej Komisie pod číslom 59/2013/Euratom[7]. Smernica udáva minimálne bezpečnostné štandardy na ochranu pred ionizujúcim žiarením, jedným z nich je aj radón. Zavádza sa tzv. Národný akčný plán pre radón a úlohou Úradu verejného zdravotníctva SR je zvyšovanie informovanosti o problematike radónu u laickej a odbornej verejnosti, ktorú riešia počas roka 2017.[8]
Osobne zastávam stanovisko, že radónu sa báť nemusíme, pokiaľ sú vykonané merania na základe ktorých je nehnuteľnosť voči 222Rn dostatočne a správnymi postupmi a materiálmi zabezpečená. Vtedy môžeme v nehnuteľnosti spokojne bývať a vytvoriť si v nej krásny a zdravý domov. V žiadnom prípade neodporúčam opomenúť dôležitosť týchto riešení, či už pri výstavbe alebo existujúcej pozemnej stavbe a určite nie na základe úspory finančných prostriedkov. Výsledkom takéhoto zanedbania sú závažné zdravotné problémy obyvateľov nehnuteľnosti a jej bezpečnosť, takýto postup je neprípustný. Poukazujem aj na nedostatočnú informovanosť obyvateľstva o danej problematike, zároveň oceňujem, že prichádzajú riešenia, ako je tzv. Národný akčný plán s úlohou intenzívnejšej informovanosti a ochrany, ktorý zastreší Úrad verejného zdravotníctva SR a legislatívne predpisy SR. Dôležitá rada na záver znie, nikdy nezabúdajte na prítomnosť stavebného dozoru.
Ing. Katarína Posoldová, RSc., riaditeľka realitnej kancelárie AGENT.SK
Autor je absolvent profesionálneho realitného študijného programu RSc.
[1] Zákon 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 528/2007
[2] Enviromentálnaregionalizácia Slovenskej republiky, str. 13, [online]. Dostupné na: https://www.enviroportal.sk/uploads/2011/09/article/environmentalna-regionali/ERS_text2010.pdf
[3] https://domov.sme.sk/c/7809808/radon-pod-domami-podcenujeme.html#axzz4jhi7w6c1
[4] http://www.ag-e.sk/faq.htm
[5] https://www.sora.sk/pozemna-stavba
[6] https://www.asb.sk/stavebnictvo/konstrukcie-a-prvky/ochrana-stavieb-proti-radonu
[7] SMERNICA RADY 2013/59/EURATOM [online] Dostupné na: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013L0059&from=IT
[8] Výročná správa o činnosti úradu verejného zdravotníctva za rok 2016, str. 371,[online] Dostupné na: http://www.uvzsr.sk/docs/vs/vyrocna_sprava_2016.pdf
